Tag
indie electro

Jak jste sa dali dokupy?
Pišta: Skupina vznikla v mojej hlave asi pred troma rokmi, keď som ešte hrával s inými lokálnymi kapelami. Vtedy som postupne začal tvoriť vlastné skladby a uvedomil som si, že to chcem robiť ináč ako dovtedy. Takže som sa oddelil od všetkých projektov, presťahoval som sa do Žiliny, a tam som spolu s priateľom vymýšľali prvé skladby, z ktorých sme tri aj nahrali. Po istom čase sa však basák vrátil za rodinou do USA a bubeník ostal v Košiciach a keďže som dostal pracovnú ponuku v Bratislave, ocitol som sa tam ani neviem ako.

Vedel som, že to sám s vymýšľaním skladieb neutiahnem, najmä čo sa týka textovej stránky a samozrejme hrania, takže som sa porozhliadal po nových spriaznených dušiach. Vtedy sa ku mne pridal môj dávny priateľ z detstva— bubeník Palo, s ktorým som sem tam hrával a dlho sme si rozumeli. Veľmi nám pomohli chalani z PPE (Puding Pani Elvisovej), ktorí s nami odohrali pár koncertov a pomohli nám vymýšľať nové veci, motivovať nás, a samozrejme dodnes nám dosť pomáhajú najmä so skúšobňou, kde sme všetky nové skladby nahrávali. Po istom čase sa ale naše termíny začali prekrývať, takže sme sa porozhliadali po basákovi a klávesákovi. Jakuba (basa) sme našli (teda skôr on našiel nás) na inzerát na internete, aj keď to bola posledná možnosť, odkiaľ by sme čakali, že sa niekto ozve. Chvíľu sme hrávali aj s klávesáčkou Adelou (synťák), ale nakoniec sme prešli radšej na model - trio s podkladmi. A tak sme najviac spokojní…

Mohl bys něco říct o vašem hudebním vývoji?
P: Ja a bubeník sme vyrástli v jednom (teda v dvoch) kresťanských spoločenstvách, kde sme sa naučili hrať a odohrali celkom dosť koncertov (neviem či koncert je to správne slovo). Celá hudba síce nebola veľmi to, čo sme chceli hrať, ale sprevádzali to všetko rôzne mystické pocity. Sme viac menej vychovaní na hľadaní pekného v hudbe, aj keď naše skladby sú textami aj hudbou temnejšie.

Jak probíhá vaše práce ve studiu?
P: Keďže si to robíme sami a ja momentálne prežívam existenčnú krízu, tak pomaly. Dosť nás to aj mrzí a chceme urobiť aj zopár aktívnych krokov, aby sme sa vedeli venovať len tomu lebo chuť aj nápady sú, ale je veľmi málo času.

V čem je z tvého pohledu rozdíl v hraní a skládání hudby?
P. Úplne iný prístup. Keďže tvorenie hudby je viac menej taká sebecká záležitosť. Hranie už zahŕňa v sebe veľmi veľa činností naraz. Pre mňa osobne je teda oveľa vyčerpávajucejšie. Najlepšie je hranie vtedy, ak sa nemusím sústrediť na texty a aranžmány, ale na ľudí a na seba, na pohyby gestá a podobne, ináč by živé hrania asi nemali zmysel…

V Bratislavě organizuješ akce Hochspannung. Jaký je koncept těchto akcí?
P: Môj input do tvorenia Hochspannungov je asi najmenší, ale aj tak sa teším, že Michal a Yuri mali vôbec odhodlanie s niečím podobným začať. Hochspannung poviem v skratke je akcia, ktorú robíme raz za dva tri mesiace a kam si voláme bandy a DJov, ktorých radi počúvame. Zámer vôbec nebol pritiahnuť masy alebo zväčšovať kapacitu. Som veľmi rád, že sa chodí baviť v Bratislave na Hochy toľko ľudí. Vlastne aj prekvapený, lebo podobný štýl hudby, ktorá sa tam hráva, veľmi na Slovensku v kluboch nepočuť. Prednedávnom sme však prešli na koncepciu veľký Hochspannung party a Hochspannung presents, kde chceme oddeliť kapely od DJov a producentov.

Proč jste si zvolili právě název “The Uniques”?:)
P: Dnes by som asi zvolil iný názov. Ale keď som sa s kamošom bavil, že ten názov by mohol byť “unique”, tak bolo rozhodnuté. Hlbšia filozofia za tým predtým nebola a myslím, že ani nemá zmysel to rozvádzať, lebo takisto by som to vedel vytiahnuť z hocijakého názvu asi. Je to len - ako sa u nás hovorí - nálepka. Muzika je podstatná.

The Uniques - Dungeon (Tvyks “Changed the Way of Thinking” Vocal mix) by tvyks

Singl Dungeon si můžete stáhnout zde:

dl.dropbox.com

http://www.myspace.com/theuniques